POSTMODERN MUSIC – EGALITARIAN GESTURES AND HERMENEUTIC CHALLENGES / ABSTRACT
Click the pdf for more information
Doc. PhDr. Renáta Beličová, PhD.
The Institute of Literary and Artistic Communication, Faculty of Arts Constantine the Philosopher University in Nitra, Slovakia
Medzinárodné kolokvium
Studia humanitatis – Ars hermeneutica
Metodologie a theurgie hermeneutické interpretace VI
Katedra slavistika a Katedra filosofie FF OU v Ostravě, 11.-12. 5. 2016
POSTMODERN MUSIC – EGALITARIAN GESTURES AND HERMENEUTIC CHALLENGES
Abstract
Deconstruction and pastiche are creative methods of postmodernism. Both can be seen as an anti-discursive methods, although each of the other reasons and with different interpretative assumptions. Both methods offer the audience catharsis interpretative homeostasis, whether as a result of an examination of the hermeneutic, or illusive satisfaction of familiarity and perceptual stereotypes. Apolloopera by Slovak composer Marek Piaček has subtitul „melodrama about a bombing for choir, actor and trombone“. Represents the postmodern compositional approach with the original use of pastiche and deconstruction in the service of ethos of classic tragedy: well known plot, exploitation of familiar means of expression and metaphysically argued universal ethical principles.
Keywords
postmodern music, Marek Piaček, Apolloopera, deconstruction, pastiche, interpretation
HUDOBNÁ POSTMODERNA – EGALITÁRSKE GESTÁ I HERMENEUTICKÉ VÝZVY
Anotácia
Dekonštrukcia i pastiš sú tvorivé metódy postmodernizmu. Obe možno chápať aj ako antidiskurzívne metódy, i keď každú z iných dôvodov a s odlišnými interpretačnými predpokladmi. Dekonštrukcia zdanlivo ruší možnosť diskurzu epistemologickým chaosom. Pastiš naopak, ruší potrebu diskurzu explicitnosťou a všeobecnou známosťou použitých vyjadrovacích prostriedkov. Obe metódy ponúkajú divákom katarziu interpretačnej homeostázy, či už ako výsledok hermeneutického spytovania, alebo iluzívneho uspokojenia z familiárnosti a percepčného stereotypu. Dielo slovenského skladateľa Marka Piačeka Apolloopera, melodráma o jednom bombardovaní pre zbor, herca a trombón je koncertným autonómnym dielom. Reprezentuje postmodernistický kompozičný postoj s originálnym využitím dekonštrukcie i pastišu v službách étosu „klasickej tragédie“: stret známej zápletky, banálnych vyjadrovacích prostriedkov a metafyzicky argumentovaných univerzálnych etických princípov.