Doc. PhDr. Renáta Beličová, PhD.

The Institute of Literary and Artistic Communication,
Faculty of Arts Constantine the Philosopher University in Nitra, Slovakia

Medzinárodná vedecká konferencia Súčasné trendy a perspektívy
hudobnej edukácie Ústav literárnej a umeleckej komunikácie
Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Nitra, 22. 9. 2016

FETISF-CHARACTER IN MUSIC
LISTENING TO MUSIC IN THE ZONE OF CERTAINTY AND CONVENIENCE

Summary

Reception-aesthetics of music emphasizes the im- portance of the audience, not only the signi cance of authors and their works. Attempts to use the aspect of the listener in the educational eld are not only an opportunistic application of reception-aesthetics of music in education. Pupils of primary schools and primary art schools who learn how to play a mu- sical instrument are rst and foremost listeners. ey become interpreters only later. Contemporary music culture is formed by complex social processes which are dynamic and chaotic and which oppose regulations in the educational eld. Adorno’s cri- tique of the fetish-character in music was, and sometimes still is, perceived as a critique of contemporary pop culture. However, the basic principles of Adorno’s idea are much more versatile and they are signi cant also in the eld of autonomous music. e way by which music is presented to pupils at school is cru- cial and determines their attitudes to music. As a result, it also forms the most important participants of the music life – active listeners of music.

Keywords

Fetish-character in music, reception-aesthetics of music, music education, listening to music

HUDOBNÝ FETIŠIZMUS POČÚVANIE HUDBY V ZÓNE ISTOTY A POHODLIA

Abstrakt

Recepčná hudobná estetika zdôrazňuje význam poslucháčov, nielen autorov a ich diel, pri štúdiu hudby v rámci vedného odboru estetiky. Pokusy o využívanie poslucháčskeho aspektu v pedagogickej oblasti nie sú len oportunistickou aplikáciou re- cepčnej hudobnej estetiky vo vzdelávaní. Žiak v Základnej škole na hudobnej výchove alebo v Základnej umeleckej škole pri vý- učbe hry na nástroji je totiž vždy v prvom rade subjektom po- čúvajúcim hudbu, až potom jej interpretom. Dnešná hudobná kultúra je utváraná zložitými sociálnymi procesmi, ktoré sú nie- len dynamické, ale i chaotické. Vzpierajú sa reguláciám z pros- tredia systematického vzdelávania. Adornova téza o hudobnom fetišizme bola, a občas ešte stále je vnímaná len ako kritika do- bovej popkultúry. Základné princípy hudobného fetišizmu sú však univerzálnejšie, sú aktuálne aj v oblasti autonómnej hudby. To, ako sa hudobné diela žiakom prezentujú v rámci vyučovania hudby (alebo hudobnej výchovy) je kľúčový moment, ktorý

za- kladá postoje žiakov k hudbe a zároveň tým utvára najdôležitej- ších aktérov hudobného života – poslucháčov hudby.

Kľúčové slová

hudobný fetišizmus, recepčná hudobná estetika, hudobné vzde- lávanie, hudobná výchova, počúvanie hudby